{"id":58,"date":"2011-01-04T19:15:16","date_gmt":"2011-01-04T19:15:16","guid":{"rendered":"http:\/\/www.bosaca.fara.sk\/?page_id=58"},"modified":"2011-02-24T22:55:00","modified_gmt":"2011-02-24T22:55:00","slug":"haluzice","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/?page_id=58","title":{"rendered":"Haluzice"},"content":{"rendered":"

Stru\u010dn\u00e1 hist\u00f3ria Haluzick\u00e9ho kostola<\/strong>
\nPod\u013ea s\u00fapisu pamiatok na Slovensku , str. 388:<\/strong>
\nZr\u00facaniny rom\u00e1nskeho kostola. Kostol postavili okolo roku 1240. V 16. storo\u010d\u00ed pred\u013a\u017eili lo\u010f, pristavili sakristiu a okolo vybudovali pevnostn\u00fd m\u00far so strie\u013e\u0148ami. Od roku 1810 je kostol opusten\u00fd, dnes v ruin\u00e1ch. Ide o jednolo\u010fov\u00fd priestor s polkruhovitou konchovou apsidou bez v\u00ed\u0165azn\u00e9ho obl\u00faka, vybudovan\u00fd z lomov\u00e9ho, riadkovo ulo\u017een\u00e9ho kamenn\u00e9ho muriva. V z\u00e1padnej \u010dasti rom\u00e1nskej lode sa nach\u00e1dza p\u00f4vodn\u00fd port\u00e1l a otvory po tr\u00e1moch drevenej empory. V pred\u013a\u017eenej \u010dasti lode sa nach\u00e1dzaj\u00fa dve okn\u00e1, jedno s gotickou kru\u017ebou. Neskoro gotick\u00e1 socha Madony z konca 15. storo\u010dia je od roku 1718 v katol\u00edckom kostole v Beckove.
\nZ K\u00e1nonickej vizit\u00e1cie nitrianskeho biskupa J\u00e1na VIII Gust\u00edniho z roku 1766:<\/strong>
\nHaluzick\u00fd kostol je cel\u00fd murovan\u00fd, sanktu\u00e1rium je prekryt\u00e9 kamennou klenbou, lo\u010f je prekryt\u00e1 drevenou povalou. Zasv\u00e4ten\u00fd je V\u0161etk\u00fdm sv\u00e4t\u00fdm. Po\u017eehnan\u00fd. Po Th\u00f6k\u00f6lyovskej vzbure (r. 1683) bol od odpadl\u00edkov vytrhnut\u00fd a pod\u013ea katol\u00edckeho r\u00edtu op\u00e4\u0165 posv\u00e4ten\u00fd. Je v \u0148om jedin\u00fd olt\u00e1r, privilegovan\u00fd, na \u0148om tabern\u00e1kulum (jednoduch\u00e1 stol\u00e1rska pr\u00e1ca), nad n\u00edm v prostriedku socha Bohorodi\u010dky s Jezuliatkom v n\u00e1ru\u010d\u00ed, po boku na doske ma\u013eovan\u00e9 obrazy Panny M\u00e1rie a sv. Jozefa, pest\u00fana, nad nimi je obraz trpiaceho P\u00e1na. Olt\u00e1rna menza je z kame\u0148a, zariadenie na nej: plachty ozdoben\u00e9, \u0161tyri svietniky, Bo\u017eia muka, tabu\u013eky s tich\u00fdmi modlitbami, portaticus (mis\u00e1l, om\u0161ov\u00e1 kniha?), ktor\u00fd konsekroval biskup gr\u00f3f Ladislav Erd\u00f6dy. Krstn\u00fd prame\u0148 je v medenej n\u00e1dobe, sv\u00e4t\u00e9 oleje v trojdielnej buxe, uschovan\u00e9 na d\u00f4stojnom mieste, pod dobr\u00fdm z\u00e1vorom. Lampa uprostred sv\u00e4tyne s\u00edce st\u00e1le vis\u00ed, no zriedkakedy hor\u00ed, niet oleja. Sakristia na strane evanjelia je murovan\u00e1, prekryt\u00e1, ale tesn\u00e1. Je v nej skri\u0148a pre zariadenie s dobr\u00fdm z\u00e1mkom a grav\u00edrovan\u00e1 buxa na hostie. Vchod do kostola \u2013 vpredu je z\u00e1mok, zboku s\u00fa na z\u00e1voru. Pre spev\u00e1kov je ch\u00f3r nad vchodom, so \u0161tvorregistrov\u00fdm organom. Pre veriacich je dreven\u00e1 gal\u00e9ria, pozd\u013a\u017e celej lode. Kazate\u013enica na strane epi\u0161toly je n\u00edzko, chatrn\u00e1, neforemn\u00e1. Nad sv\u00e4ty\u0148ou je ve\u017ei\u010dka, pokryt\u00e1 \u0161ind\u013eom. Zvonica je oddelen\u00e1 od kostola, stoj\u00ed pri vchode na cintor\u00edn. S\u00fa v nej dva zvony, oba vo v\u00e1he \u0161tyroch centov, jeden m\u00e1 zvuk jasn\u00fd, druh\u00fd tup\u00fd, preto\u017ee je prasknut\u00fd. Cintor\u00edn je cel\u00fd ohraden\u00fd m\u00farom, nach\u00e1dza sa na \u0148om dreven\u00e1 kostnica. Osobitn\u00e9 miesto pre nepokrsten\u00e9 nemluv\u0148at\u00e1 je vonku za cintor\u00ednom. Ozdobou kostola je obraz Najsv\u00e4tej\u0161ej Trojice a V\u0161etk\u00fdch sv\u00e4t\u00fdch.
\nPod\u013ea pozn\u00e1mok vdp. far\u00e1ra \u013dubom\u00edra Stan\u010deka:<\/strong>
\nNajstar\u0161ou stavebnou pamiatkou v Bo\u0161\u00e1ckej doline je kostol v Haluziciach, na okraji \u0161tyridsa\u0165 metrov hlbokej er\u00f3znej str\u017ee. Architektonick\u00e9 prvky prezr\u00e1dzaj\u00fa rom\u00e1nsky sloh, trin\u00e1ste storo\u010die. V \u0161estn\u00e1stom storo\u010d\u00ed bol kostol zv\u00e4\u010d\u0161en\u00fd pred\u013a\u017een\u00edm lode kostola. Vtedy bola pristaven\u00e1 aj sakristia a spevnen\u00fd m\u00far okolo kostola. Je to kostol jednolo\u010fov\u00fd s polkruhovitou konchou sv\u00e4tyne, vybudovan\u00fd z lomov\u00e9ho kame\u0148a v rom\u00e1nskom slohu. V z\u00e1padnej \u010dasti lode bol p\u00f4vodn\u00fd port\u00e1l. Na pred\u013a\u017eenej, zadnej \u010dasti lode s\u00fa zachovan\u00e9 dve okn\u00e1, jedno s kamennou, gotickou kru\u017ebou. Pod\u013ea kanonickej vizit\u00e1cie z roku 1797 mal kostol hlavn\u00fd olt\u00e1r a dva bo\u010dn\u00e9 olt\u00e1re. Relikvie siedmich mu\u010den\u00edkov boli siedmeho m\u00e1ja 1778 prenesen\u00e9 a ulo\u017een\u00e9 v kaplnke v Tren\u010dianskych Bohuslaviciach. \u010eal\u0161\u00edmi \u00fapravami nadobudol kostol charakter gotick\u00fd, av\u0161ak bez klenby, preto\u017ee mal dreven\u00fd strop. Zvonica na okraji str\u017ee nahr\u00e1dzala kostoln\u00fa ve\u017eu. Vo ve\u017eovej zvonici bol zvon z roku 1506. Obe boli chr\u00e1nen\u00e9 m\u00farom zo strie\u013e\u0148ami, ke\u010f\u017ee mali aj funkciu pevnosti. V roku 1968 boli na stavbe kostola preveden\u00e9 \u010diasto\u010dn\u00e9 z\u00e1chrann\u00e9 pr\u00e1ce. Historick\u00e9 pramene uv\u00e1dzaj\u00fa, \u017ee v roku 1299 uhorsk\u00e9 kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 vojsko dobilo od Mat\u00fa\u0161a \u010c\u00e1ka Tren\u010dianskeho medzi in\u00fdm aj Haluzick\u00fd hrad, pod \u010d\u00edm treba rozumie\u0165 spomenut\u00fd opevnen\u00fd kostol. Vlastn\u00e1 obec Haluzice sa ako Villa Halhozycz a ako Possesio Halhwzycz spom\u00ednaj\u00fa a\u017e v roku 1477, pri\u010dom boli s\u00fa\u010das\u0165ou Beckovsk\u00e9ho panstva. Pod\u013ea I. Houdeka pou\u017e\u00edvali haluzick\u00fd kostol v polovici 15. storo\u010dia aj bratr\u00edci, \u010do mu v podan\u00ed \u013eudu vysl\u00fa\u017eilo epiteton \u201ehusitsk\u00fd\u201c. Boli to \u010deskobratsk\u00ed exulanti, ktor\u00ed po bitke na Bielej hore os\u00eddlili aj \u010das\u0165 kopan\u00edc bo\u0161\u00e1ckej doliny, o \u010dom sved\u010dia aj n\u00e1zvy niektor\u00fdch rod\u00edn: Kusendovci, Kul\u00edkovci a in\u00ed … Pod\u013ea Jozefa \u013dudov\u00edta Hollubyho najsk\u00f4r v rokoch 1545 \u2013 1671 a potom v rokoch 1706- 1709 pou\u017e\u00edvali Haluzick\u00fd kostol evanjelici. Kostol je kult\u00farna pamiatka. Haluzick\u00e1 farnos\u0165 je p\u00edsomne dolo\u017een\u00e1 na s\u00fapise farnost\u00ed Nitrianskeho biskupstva z roku 1310 a v p\u00e1pe\u017esk\u00fdch registroch od roku 1332. Po jej do\u010dasnom z\u00e1niku v \u0161estn\u00e1stom storo\u010d\u00ed bol kostol vr\u00e1ten\u00fd katol\u00edkom a od roku 1690 bola aj haluzick\u00e1 farnos\u0165 \u00faradne obnoven\u00e1. <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Stru\u010dn\u00e1 hist\u00f3ria Haluzick\u00e9ho kostola
\nPod\u013ea s\u00fapisu pamiatok na Slovensku , str. 388:
\nZr\u00facaniny rom\u00e1nskeho kostola. Kostol postavili okolo roku 1240. V 16. storo\u010d\u00ed pred\u013a\u017eili lo\u010f, pristavili sakristiu a okolo vybudovali pevnostn\u00fd m\u00far so strie\u013e\u0148ami. Od roku 1810 je kostol opusten\u00fd, dnes v ruin\u00e1ch. […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":2,"menu_order":4,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"class_list":["post-58","page","type-page","status-publish","hentry","count-0","even alt","thumb-left","author-admin","last"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/58","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=58"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/58\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":407,"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/58\/revisions\/407"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=58"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}