Kaplnka Nepo\u0161kvrnen\u00e9ho po\u010datia Panny M\u00e1rie v Tren\u010dianskych Bohuslaviciach<\/p>\n
V obci, ktorej prv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka poch\u00e1dza z roku 1208, sa nach\u00e1dza kaplnka Nepo\u0161kvrnen\u00e9ho po\u010datia Panny M\u00e1rie postaven\u00e1 v rokoch 1762 \u2013 1763 v neskoro rokokovo-klasicistickom slohu ako \u010das\u0165 ka\u0161tie\u013ea gr\u00f3fa Franti\u0161ka Antona Erd\u0151dyho (1714 \u2013 1796), gener\u00e1la cis\u00e1rskej arm\u00e1dy. ( Ka\u0161tie\u013e bol zb\u00faran\u00fd v roku 1905. ) Ka\u0161tie\u013e za\u010dal gr\u00f3f Erd\u0151dy stava\u0165 v roku 1759 aj s pri\u013eahl\u00fdm parkom, ktor\u00fd bol unik\u00e1tnym napodoben\u00edm franc\u00fazskeho parku z\u00e1mku vo Versailles. Pokia\u013e ide o kaplnku, je to jednolo\u010fov\u00e1 stavba s p\u00f4dorysom obd\u013a\u017enika ( Vonkaj\u0161ie rozmery 13,8 x 24,5 m). Z\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 bol polo\u017een\u00fd 25. 05. 1762 a po\u017eehnan\u00fd biskupom Adamom Erd\u00f6dym. Konsekrovan\u00e1 bola o necel\u00fdch dev\u00e4tn\u00e1s\u0165 mesiacov nesk\u00f4r – 08.12.1763 biskupom Antonom de Revay, sufrag\u00e1nom ostrihomsk\u00e9ho arcibiskupa. O p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov nesk\u00f4r, 07. m\u00e1ja 1778 sem boli prenesen\u00e9 relikvie sv\u00e4t\u00fdch. Klasicistick\u00fd vonkaj\u0161\u00ed vzh\u013ead kaplnky nie je v s\u00falade s rokokov\u00fdm interi\u00e9rom, lebo vonkaj\u0161ok bol viazan\u00fd na architekt\u00faru ka\u0161tie\u013ea. Nad sv\u00e4ty\u0148ou je stavba poschodov\u00e1 a p\u00f4vodne mala funkciu bo\u010dn\u00e9ho rizalitu (tal. risalto \u2013 v\u00fdstupok) steny ka\u0161tie\u013ea. Je \u010dlenen\u00e1 n\u00e1ro\u017en\u00fdmi pilastrami a segmentovo zaoblen\u00fdmi oknami, ktor\u00e9 maj\u00fa trojhrann\u00fd profilovan\u00fd front\u00f3n ( Je to \u0161t\u00edtov\u00fd n\u00e1stavec, ktor\u00fd m\u00e1 tvar trojuholn\u00edka alebo segmentu \u2013 zakriven\u00e9 l\u00ednie). Uprostred rizalitu sa nach\u00e1dza reli\u00e9f s v\u00fdjavom Panny M\u00e1rie Kr\u00e1\u013eovnej, asi z konca 19. storo\u010dia. Ostatn\u00fd priestor kaplnky bol za\u010dlenen\u00fd do pr\u00edzemn\u00e9ho kr\u00eddla niekdaj\u0161ieho ka\u0161tie\u013ea, ktor\u00e9 malo vysok\u00fa manzardov\u00fa strechu. Vstupn\u00fd port\u00e1l s rokokovou kamennou kartu\u0161ou a trojuholn\u00edkov\u00fdm front\u00f3nom na konzol\u00e1ch m\u00e1 p\u00f4vodn\u00e9 \u017eelezn\u00e9 tepan\u00e9 dvere.
\nInteri\u00e9r tvor\u00ed kolmo roz\u0161\u00edren\u00e1 lo\u010f zakon\u010den\u00e1 plytkou segmentovo uzavretou sv\u00e4ty\u0148ou. Uprostred lode je centr\u00e1lny priestor umocnen\u00fd plochou kupolou. Vo sv\u00e4tyni a nad v\u00fdchodn\u00fdm orat\u00f3riom sa nach\u00e1dzaj\u00fa tzv. \u201e\u010desk\u00e9 placky\u201c ( Je to \u010das\u0165 gu\u013eovej plochy nach\u00e1dzaj\u00facej sa nad \u013eubovo\u013en\u00fdm p\u00f4dorysom). Na klenb\u00e1ch nad dverami a v lodi s\u00fa rokokov\u00e9 n\u00e1stenn\u00e9 ma\u013eby od viedensk\u00e9ho maliara a rytca Franza Antona Maulbertscha (1724 \u2013 1796). Ako umelec v technike pravej fresky in\u0161pirovan\u00fd ben\u00e1tskym maliarom Piazzettom a Giambattistom Tiepolom vytvoril fresky vo Viedni, Kalocsi, Krom\u011b\u0159\u00ed\u017ei, Skalici, Bratislavskom primaci\u00e1lnom pal\u00e1ci, a na in\u00fdch miestach.
\nCel\u00fd interi\u00e9r kaplnky je jednotne rie\u0161en\u00fd a tvor\u00ed vz\u00e1cny neporu\u0161en\u00fd rokokov\u00fd celok s dominuj\u00facou \u00falohou n\u00e1stenn\u00fdch malieb. Tieto s\u00fa rozmiestnen\u00e9 do men\u0161\u00edch i v\u00e4\u010d\u0161\u00edch ov\u00e1lnych pl\u00f4ch a or\u00e1movan\u00e9 ornamentom, pracoval na nich Maulbertsch s\u00e1m, bez pomocn\u00edkov. Na klenbe nad vstupn\u00fdmi dverami a na opa\u010dnej strane nad vchodom do pansk\u00e9ho orat\u00f3ria s\u00fa dve men\u0161ie ov\u00e1lne n\u00e1stenn\u00e9 ma\u013eby v ru\u017eov\u00fdch r\u00e1mcoch s mot\u00edvom anjelikov, ktor\u00ed v ruk\u00e1ch dr\u017eia symboly, kvety a zvitok pergamenu s n\u00e1pisom a maliarov\u00fdm cenn\u00fdm podpisom: \u201eMaulbertsch 1763 Pinx\u201c. Pr\u00e1ve nad vstupn\u00fdmi dverami je zd\u00f4raznen\u00e1 hlavn\u00e1 my\u0161lienka kaplnky: \u201eNullus origine a Maria Rubigine laesam adstruat! Ultricem ne pignoris excitet iram. Hoc vis, hoc ratio, hoc sententia patrum explodit, mare, terra polusque reclamat\u201c \u2013 Nik nech neur\u00e1\u017ea M\u00e1riu dedi\u010dnou \u0161kvrnou, aby si t\u00fdm neprivolal pomstiv\u00fd hnev. Toto zakazuje moc, rozum, , toto zavrhuje mienka otcov, tomu odporuje more, zem i obloha.
\nNad orat\u00f3riom je v\u00e4\u010d\u0161ia ov\u00e1lna ma\u013eba s mot\u00edvom v\u00ed\u0165aznej Cirkvi, pripom\u00ednaj\u00faca v detailoch maliarsku pr\u00e1cu v Schwechate. Na plochej kupole hlavn\u00e9ho priestoru lode je v\u00fdjav Nanebovzatia Panny M\u00e1rie, doplnen\u00fd na pendat\u00edvoch postavami \u0161tyroch cirkevn\u00fdch otcov \u2013 sv. Gregorom Ve\u013ek\u00fdm, Ambr\u00f3zom, Hieron\u00fdmom a August\u00ednom. Na klenbu sv\u00e4tyne zasadil Maulbertsch figur\u00e1lnu kompoz\u00edciu do r\u00e1mca nieko\u013ekokr\u00e1t konk\u00e1vne prehnut\u00e9ho s t\u00e9mou archy Zmluvy, Desatora a Evanjelia s v\u00ed\u0165azn\u00fdm Bo\u017e\u00edm Bar\u00e1nkom Je\u017ei\u0161om Kristom.
\nCitlivo spracovan\u00fd mramor a alabaster spolu s doplnkami z gypsu tvoria z\u00e1klad olt\u00e1ra a \u010fal\u0161ej plastickej v\u00fdzdoby. Sv\u00e4tost\u00e1nok zhotovil viedensk\u00fd soch\u00e1r J.G. Leitner.
\nOd Maulbertscha s\u00fa aj v\u0161etky tri olt\u00e1rne obrazy: Nepo\u0161kvrnen\u00e9 Po\u010datie Panny M\u00e1rie, sv. Franti\u0161ek Assisk\u00fd (Seraf\u00ednsky) a sv. Anton Padu\u00e1nsky, umiestnen\u00e9 na rokokov\u00fdch olt\u00e1roch, ktor\u00e9 s\u00fa pravdepodobne dielom \u013dudov\u00edta Godeho, v\u00fdznamn\u00e9ho bratislavsk\u00e9ho soch\u00e1ra a \u017eiaka sl\u00e1vneho Rafaela Donnera, (pr\u00edpadne aj Jozefa Sartoryho, viedensk\u00e9ho soch\u00e1ra Johanna Georga Leitnera a maliara Andreja Zallingera).
\nNa menze olt\u00e1ra sv. Antona Padu\u00e1nskeho je rokokov\u00e1 sklenen\u00e1 rakva s telom mu\u010den\u00edka sv. Adeod\u00e1ta, nie ako sa mylne niekde uv\u00e1dza Bohuslava. K t\u00fdmto ostatkom vy\u0161iel 22. 08. 2013 v \u010dasopise The Telegraph zauj\u00edmav\u00fd \u010dl\u00e1nok, v ktorom sa okrem in\u00e9ho uv\u00e1dza, \u017ee i\u0161lo o kostru z r\u00edmskych katakomb, nach\u00e1dzaj\u00facich sa na na Coemeterium Iordanorum na Via Salaria, vykopan\u00fdch v roku 1578, mylne pova\u017eovan\u00fdch za ostatky mu\u010den\u00edkov. Tieto boli bohato ozdoben\u00e9. Z\u00e1merom tejto v\u00fdzdoby bolo da\u0165 im v\u00fdraz v\u00ed\u0165aznej Cirkvi, tak ako ju opisuje kniha Zjavenia. N\u00e1sledne v 17. a 18. stor. boli odvezen\u00e9 pre mnoh\u00e9 kostoly vo \u0160vaj\u010diarsku, Bavorsku i Rak\u00fasku. Mohlo \u00eds\u0165 aj o skuto\u010dn\u00e9 ostatky jedn\u00e9ho z africk\u00fdch mu\u010den\u00edkov, kde sa spolu s menom Adeodatus spom\u00edna aj meno Adauctus, ktor\u00e9ho ostatky s\u00fa na druhom bo\u010dnom olt\u00e1ri (comp. Acta sanctorum Maii).
\nNa menze olt\u00e1ra sv. Franti\u0161ka sa nach\u00e1dzaj\u00fa ostatky – relikvie sv\u00e4t\u00fdch mu\u010den\u00edkov: v\u013eavo sv. Deodatus, Kon\u0161tant\u00edn, Viktori\u00e1n, Mansv\u00e9t, Desiderius, uprostred sv. Irenej, mal\u00e9 \u00falomky sv. Kr\u00ed\u017ea; potom vpravo sv. Adauctus, Reparatus, Pius, Urban, Iluminatus, Verecundus.
\nS rokokovou vzletnou soch\u00e1rskou v\u00fdzdobou olt\u00e1rov kore\u0161ponduje aj kazate\u013enica, ktor\u00e1 m\u00e1 na parapete \u0161tyri reli\u00e9fy so sc\u00e9nami zo \u017eivota J. Krista, jedn\u00fdm z nich je aj Dvan\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd Je\u017ei\u0161 v chr\u00e1me. S\u00fahlasne s kazate\u013enicou, ale celkovo kompaktnej\u0161ie a v ornament\u00e1lnych form\u00e1ch detailnej\u0161ie je rie\u0161en\u00fd organ, ktor\u00fd je svoj\u00edm sp\u00f4sobom umiestnenia jedine\u010dn\u00fd v r\u00e1mci Slovenska. Postavil ho v roku 1763 ch\u00fdrny viedensk\u00fd v\u00fdrobca organov Johann Hencke (1697 – 1766), ktor\u00fd dostal za\u0148 tri kremnick\u00e9 duk\u00e1ty, existuje aj dochovan\u00e1 potvrdenka. Ide o n\u00e1stroj z\u00e1suvkovej s\u00fastavy s mechanickou trakt\u00farou, ktor\u00fd m\u00e1 na manu\u00e1li a ped\u00e1li osem registrov. Manu\u00e1l m\u00e1 rozsah \u0161tyroch okt\u00e1v s kr\u00e1tkou ve\u013ekou okt\u00e1vou, teda \u0161tyridsa\u0165p\u00e4\u0165 t\u00f3nov, ped\u00e1l m\u00e1 dvan\u00e1s\u0165 t\u00f3nov na dvadsiatichdvoch kl\u00e1vesoch. Organov\u00e1 skri\u0148a od \u013d. Godeho ozdoben\u00e1 tromi reli\u00e9fmi (na jednom z nich je sv. Cec\u00edlia, patr\u00f3nka hudby) je umiestnen\u00e1 na rohu sv\u00e4tyne, hrac\u00ed st\u00f4l je v osobitnej miestnosti a s n\u00e1strojom ho sp\u00e1ja tri metre dlh\u00fd tunel. Podnes sa z troch zn\u00e1mych organov tohto typu v Hornom Rak\u00fasku zachoval bez v\u00e4\u010d\u0161\u00edch zmien len organ vo Wilheringu z roku 1746. Pri gener\u00e1lnej oprave organa spojenej s konzerv\u00e1ciou, ktor\u00fa ve\u013emi citlivo a d\u00f4kladne urobil stavite\u013e organov Pavol Baxa v roku 1973, bola vymenen\u00e1 spr\u00e1chniven\u00e1 trakt\u00fara a klaviat\u00fara, pri\u010dom chromatick\u00e9 t\u00f3ny vo ve\u013ekej okt\u00e1ve boli nahraden\u00e9 spojkami. Kaplnka m\u00e1 mimoriadne cenn\u00fa akustiku a konaj\u00fa sa v nej aj organov\u00e9 koncerty. Nahr\u00e1val tu aj zn\u00e1my komorn\u00fd orchester Bohdana Varchala.
\nDielo \u013dudov\u00edta Godeho pripom\u00edna aj bohat\u00e9 rezb\u00e1rske vybavenie trojdielneho \u0161irok\u00e9ho okna orat\u00f3ria s rokajmi ( fr. rocaille \u2013 mu\u0161li\u010dka, rokoko … ), postavami anjelikov a ru\u017eov\u00fdmi girlandami. Naturalistick\u00fd mot\u00edv jemnej rastlinnej \u00faponky sa opakuje aj na spovednici s konk\u00e1vnymi bo\u010dn\u00fdmi zamre\u017eovan\u00fdmi stenami s rokajom. \u00daspornej\u0161ie s\u00fa rie\u0161en\u00e9 lavice s ploch\u00fdmi rokajov\u00fdmi kartu\u0161ami na prednej stene. Z oboch str\u00e1n hlavn\u00e9ho olt\u00e1ra s\u00fa na rokajov\u00fdch podstavcoch donnerovsky ch\u00e1pan\u00e9 sochy cherub\u00ednov, na centr\u00e1lnom segmentovo zaoblenom front\u00f3ne je postava v\u00ed\u0165azn\u00e9ho Krista. Medzi pilastrov\u00fdmi zv\u00e4zkami diagon\u00e1lneho piliera centr\u00e1lneho priestoru s\u00fa na rokajov\u00fdch konzol\u00e1ch umiestnen\u00e9 s\u00faso\u0161ia ako pendanty (zavesen\u00e9) a to sv. J\u00e1n Nepomuck\u00fd, ktor\u00fd spoved\u00e1 \u010desk\u00fa kr\u00e1\u013eovn\u00fa \u017dofiu Bavorsk\u00fa ( druh\u00fa man\u017eelku kr\u00e1\u013ea V\u00e1clava IV. ) a sv. J\u00e1n Almu\u017en\u00edk s mini\u0161trantom obdar\u00fava \u017eobr\u00e1ka. Sv\u00e4ty\u0148a je od lode oddelen\u00e1 mramorovou ohradou \u2013 \u201e\u0161rankami\u201c a bohato zdobenou mre\u017eou s rokajov\u00fdmi \u00faponkami. Takisto aj v sakristii sa nach\u00e1dza p\u00f4vodn\u00fd, vz\u00e1cny mobili\u00e1r. Posledn\u00e1 ve\u013ek\u00e1 oprava prebehla v rokoch 1985 \u2013 1986 a v r. 2011.<\/p>\n
……………………………………………………….<\/p>\n
Tren\u010diansko-bohuslavick\u00e1 r\u00edmskokatol\u00edcka cirkevn\u00e1 obec s v\u010fakou prij\u00edma do daru od pani M\u00e1rie Cecilie Fould-Springerovej bohuslavick\u00fa kaplnku s t\u00fdmi podmienkami, ktor\u00e9 s\u00fa v darovacej zmluve uveden\u00e9 a nav\u017edy sa zav\u00e4zuje, \u017ee bude kaplnku v dobrom stave udr\u017eova\u0165 a poskytova\u0165 tie d\u00e1vky, ktor\u00e9 dosia\u013e b\u00fdval\u00e1 majite\u013eka zn\u00e1\u0161ala… Pred zak\u013eu\u010den\u00edm zhroma\u017edenia predseda (vdp. August\u00edn Feitscher, far\u00e1r) blaho\u017eelal r\u00edmskokatol\u00edckym cirkevn\u00edkom bohuslavick\u00fdm, \u017ee sa stali majite\u013emi kaplnky, ktorej umeleck\u00e9 kr\u00e1sy povzn\u00e1\u0161aj\u00fa ka\u017ed\u00e9ho a treb\u00e1rs vlastn\u00edctvo kaplnky uklad\u00e1 na nich ist\u00e9 bremeno: m\u00f4\u017eu by\u0165 bezpe\u010dn\u00ed, \u017ee prin\u00e1\u0161an\u00e9 obety V\u0161emoh\u00faci so svojimi milos\u0165ami a po\u017eehnan\u00edm hojne im odmen\u00ed… (d\u0148a 12. 02. 1935)<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Kaplnka Nepo\u0161kvrnen\u00e9ho po\u010datia Panny M\u00e1rie v Tren\u010dianskych Bohuslaviciach<\/p>\n
V obci, ktorej prv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka poch\u00e1dza z roku 1208, sa nach\u00e1dza kaplnka Nepo\u0161kvrnen\u00e9ho po\u010datia Panny M\u00e1rie postaven\u00e1 v rokoch 1762 \u2013 1763 v neskoro rokokovo-klasicistickom slohu ako \u010das\u0165 ka\u0161tie\u013ea gr\u00f3fa Franti\u0161ka […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":2,"menu_order":3,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"class_list":["post-53","page","type-page","status-publish","hentry","count-0","even alt","thumb-left","author-admin","last"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/53","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=53"}],"version-history":[{"count":12,"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/53\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3307,"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/53\/revisions\/3307"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=53"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}