{"id":2,"date":"2010-08-26T14:03:37","date_gmt":"2010-08-26T14:03:37","guid":{"rendered":"http:\/\/bosaca.cekuj.net\/?page_id=2"},"modified":"2020-10-02T22:18:49","modified_gmt":"2020-10-02T20:18:49","slug":"neco-o-me","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/?page_id=2","title":{"rendered":"O farnosti"},"content":{"rendered":"

Najstar\u0161ou stavebnou pamiatkou v Bo\u0161\u00e1ckej doline je kostol v Haluziciach, na okraji \u0161tyridsa\u0165 metrov hlbokej er\u00f3znej str\u017ee. Architektonick\u00e9 prvky prezr\u00e1dzaj\u00fa rom\u00e1nsky sloh, z 13.storo\u010dia. V XVI. storo\u010d\u00ed bol kostol zv\u00e4\u010d\u0161en\u00fd pred\u013a\u017een\u00edm lode kostola. Vtedy bola pristavan\u00e1 aj sakristia a spevnen\u00fd m\u00far okolo kostola. Je to kostol jednolo\u010fov\u00fd s polkruhovou konchou sv\u00e4tyne, vybudovan\u00fd z lomov\u00e9ho kame\u0148a v rom\u00e1nskom slohu. V z\u00e1padnej \u010dasti lode bol p\u00f4vodn\u00fd port\u00e1l. Na pred\u013a\u017eenej, zadnej \u010dasti lode s\u00fa zachovan\u00e9 dve okn\u00e1, jedno s kamennou gotickou kru\u017ebou. Pod\u013ea kanonickej vizit\u00e1cie z r. 1797 kostol mal hlavn\u00fd olt\u00e1r a dva bo\u010dn\u00e9 olt\u00e1re. Relikvie siedmych mu\u010den\u00edkov boli 07.05. 1778 prenesen\u00e9 a ulo\u017een\u00e9 v kostole v Tren\u010dianskych Bohuslaviciach. (Haluzick\u00fd kostol bol vraj postaven\u00fd okolo roku 1240 a zasv\u00e4ten\u00fd V\u0161etk\u00fdm sv\u00e4t\u00fdm.) \u010eal\u0161\u00edmi \u00fapravami nadobudol kostol charakter gotick\u00fd, av\u0161ak bez klenby, preto\u017ee kostol mal dreven\u00fd strop. Zvonica na okraji str\u017ee nahr\u00e1dzala kostoln\u00fa ve\u017eu. Vo ve\u017eovej zvonici bol zvon z roku 1506.Obe boli chr\u00e1nen\u00e9 m\u00farom zo strie\u013e\u0148ami, ke\u010f\u017ee mali aj funkciu pevnosti. V roku 1968 boli na stavbe kostola preveden\u00e9 \u010diasto\u010dn\u00e9 z\u00e1chrann\u00e9 pr\u00e1ce.
\nHistorick\u00e9 pramene uv\u00e1dzaj\u00fa, \u017ee v roku 1299 uhorsk\u00e9 kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 vojsko dobilo od Mat\u00fa\u0161a \u010c\u00e1ka Tren\u010dianskeho medzi in\u00fdm aj Haluzick\u00fd hrad, pod \u010d\u00edm treba rozumie\u0165 spomenut\u00fd opevnen\u00fd kostol. Vlastn\u00e1 obec Haluzice sa ako \u201eVilla Halhozycz\u201c a ako \u201ePossesio Halhwzycz\u201c spom\u00ednaj\u00fa a\u017e v roku 1477, pri\u010dom boli s\u00fa\u010das\u0165ou beckovsk\u00e9ho panstva. Pod\u013ea I. Houdeka pou\u017e\u00edvali haluzick\u00fd kostol v polovici 15. storo\u010dia bratr\u00edci, \u010do mu v podan\u00ed \u013eudu vysl\u00fa\u017eilo epiteton \u201ehusitsk\u00fd\u201c. Boli to \u010deskobratsk\u00ed exulanti, ktor\u00ed po bitke na Bielej hore os\u00eddlili aj \u010das\u0165 kopan\u00edc v Bo\u0161\u00e1ckej doline (rodiny Kusendovcov, Kul\u00edkovci, a in\u00ed). Pod\u013ea J.L.Holubyho, najsk\u00f4r v rokoch 1545-1671 a potom v rokoch 1706-1709 pou\u017e\u00edvali Haluzick\u00fd kostol kostol evanjelici. Kostol je kult\u00farna pamiatka.
\nHaluzick\u00e1 starobyl\u00e1 farnos\u0165 je p\u00edsomne dolo\u017een\u00e1 na s\u00fapise farnost\u00ed Nitrianskeho biskupstva z roku 1310 a v p\u00e1pe\u017esk\u00fdch registroch od roku 1332. Po jej do\u010dasnom z\u00e1niku v XVI storo\u010d\u00ed bol kostol vr\u00e1ten\u00fd katol\u00edkom a od roku 1690 bola aj haluzick\u00e1 farnos\u0165 \u00faradne obnoven\u00e1.<\/p>\n

Farsk\u00fd kostol v Bo\u0161\u00e1ci <\/strong><\/p>\n

V Bo\u0161\u00e1ci bol v roku 1733 vybudovan\u00fd katol\u00edcky kostol, ktor\u00fd sa v roku 1778 stal farsk\u00fdm kostolom, ke\u010f fara z Haluz\u00edc pre\u0161la do Bo\u0161\u00e1ce. U\u017e predt\u00fdm bol v Bo\u0161\u00e1ci \u00fadajne dreven\u00fd kl\u00e1\u0161tor s kaplnkou, ktor\u00fd bol v roku 1691 zb\u00faran\u00fd. Pod\u013ea prastarej \u013eudovej trad\u00edcie, ktor\u00fa spom\u00edna aj J.L.Holuby, tento od 11. do 16. storo\u010dia patril vraj benedikt\u00ednom z Panonskej hory (Panonhalma – Ma\u010farsko), ktor\u00fdch nesk\u00f4r vystriedali bos\u00ed augustini\u00e1ni a pavl\u00edni, od \u010doho sa odvodzuje aj n\u00e1zov obce. \u00dadajne aj tun\u00e1 nejak\u00fd \u010das preb\u00fdval pustovn\u00edk Svorad, ktor\u00fd nesk\u00f4r \u017eil na Skalke pri Tren\u010d\u00edne. \u010ci to bol jeden z Nitrianskach diec\u00e9znych patr\u00f3nov, nie je zatia\u013e dok\u00e1zan\u00e9. Ist\u00e9 je len to, \u017ee v 17. storo\u010d\u00ed bol medzi Bo\u0161\u00e1cou a Zemianskym Podhrad\u00edm zn\u00e1my chot\u00e1rny n\u00e1zov \u201eSvoradovec\u201c.
\nBo\u0161\u00e1ca sa spom\u00edna v roku 1380 ako \u201eHospes de Bosach\u201c, roku 1398 ako \u201ePoss. Bosach\u201c, roku 1477 ako \u201eVilla Besacz\u201c, roku 1506 ako \u201ePoss. Bessecz\u201c.
\nFarsk\u00fd kostol Nanebovzatia Panny M\u00e1rie v Bo\u0161\u00e1ci bol vybudovan\u00fd v rokoch 1729-1733 v neskorobarokovom slohu ako jednolo\u010fov\u00fd, so sv\u00e4ty\u0148ou trojbok\u00e9ho z\u00e1veru a predstavenou ve\u017eou. Vonkaj\u0161ie murivo je \u010dlenen\u00e9 liz\u00e9nami (zvisl\u00fd ploch\u00fd v\u00fdstupok, napodob\u0148uj\u00faci st\u013ap na \u010delnej strane budovy bez hlavice a p\u00e4tky).
\nVe\u017ea kostola m\u00e1 helmovit\u00e9 zastre\u0161enie s nadstavenou laternou (mal\u00e1 nadstavba – ve\u017ei\u010dka na kupole s osvet\u013eovac\u00edmi otvormi). V lodi kostola s\u00fa vsaden\u00e9 piliere, ktor\u00e9 vytv\u00e1raj\u00fa kaplnkovit\u00e9 priestory. Strop kostola m\u00e1 valen\u00fa, lunetov\u00fa klenbu, podobne aj priestor pod ve\u017eou. Po bokoch s\u00fa vybudovan\u00e9 pavla\u010de (ch\u00f3rov\u00e1 ochodza). Zo severnej strany kostola, nad sakristiou je orat\u00f3rium.
\nHlavn\u00fd olt\u00e1r st\u013apovej architekt\u00fary je tirolsk\u00e1 drevorezba z roku 1928. Je bohato zdoben\u00fd a zl\u00e1ten\u00fd s farebn\u00fdmi plastikami. Uprostred je v\u00fdjav Nanebovzatej Panny M\u00e1rie, po stran\u00e1ch s\u00fa sochy sv. August\u00edna a a sv. Mikul\u00e1\u0161a, na vrchole pod korunkou Boh-Otec.
\nP\u00f4vodn\u00fd olt\u00e1r mal uprostred olejoma\u013ebu, ved\u013ea sochy sv. Gregora, Viliama, Al\u017ebety, matky sv. J\u00e1na Krstite\u013ea a Anny. Vo sv\u00e4tyni je zhotoven\u00e9 nov\u00e9 liturgick\u00e9 zariadenie zodpovedaj\u00face duchu Druh\u00e9ho Vatik\u00e1nskeho koncilu a n\u00e1slednej liturgickej obnovy. Kazate\u013enica m\u00e1 bohat\u00fa v\u00fdzdobu s plastikami anjelov, symbolov, na strie\u0161ke je P\u00e1n Je\u017ei\u0161. Krstite\u013enica m\u00e1 v pozad\u00ed jemne zdoben\u00fa dosku so sv. Michalom archanjelom a sv. anjelom str\u00e1\u017ecom (z kostola na Skalke). Bo\u010dn\u00e9 olt\u00e1re: z\u013eava olt\u00e1r Bo\u017esk\u00e9ho srdca Je\u017ei\u0161ovho so sochami sv. Franti\u0161ka Assisk\u00e9ho a sv. Antona Padu\u00e1nskeho a druh\u00fd \u2013 olt\u00e1r sv. Jozefa, so sochami sv. J\u00e1na Nepomuck\u00e9ho a sv. Ign\u00e1ca Loyolsk\u00e9ho, p\u00f4vodne z kostola na Skalke. Prv\u00e9 bo\u010dn\u00e9 olt\u00e1re – sv. Martina a Panny M\u00e1rie \u0160a\u0161t\u00ednskej \u2013 Sedembolestnej.
\nMa\u013eba stropu v lodi kostola je iluz\u00f3rna – barokizuj\u00faca, z roku 1906, dielo majstra Jozefa Hanulu. Pozost\u00e1va zo \u0161tyroch hlavn\u00fdch v\u00fdjavov: Najsv\u00e4tej\u0161ia Trojica; skupina sv\u00e4tcov \u2013 sv. Andrej-Svorad a Benedikt, Vojtech, August\u00edn, Cyril a Metod; sv. \u0160tefan uhorsk\u00fd kr\u00e1\u013e, Gizela, jeho man\u017eelka a bavorsk\u00e1 princezn\u00e1, syn Imrich, ktor\u00fd zahynul ako mlad\u00fd 24 ro\u010dn\u00fd, nitrianske knie\u017ea a neskor\u0161\u00ed uhorsk\u00fd kr\u00e1\u013e Ladislav I., Al\u017ebeta, Margita; Panna M\u00e1ria s Bo\u017esk\u00fdm die\u0165a\u0165om; anjeli oslavuj\u00faci Boha a in\u00e9 symboly a n\u00e1pisy napr. Venite ad me omnes, et ego reficiam vos (\u201ePo\u010fte ku mne v\u0161etci, ktor\u00ed sa nam\u00e1hate a ste pre\u0165a\u017een\u00ed, a ja v\u00e1s posiln\u00edm\u201c Mt 11, 28 ).: .
\nZ\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 kostola bol polo\u017een\u00fd v roku 1729. Kostol bol postaven\u00fd v\u010faka \u0161tedrosti Mikul\u00e1\u0161a Pr\u00edlesk\u00e9ho, nitrianskeho kanonika (+ 6.5.1730). Kostol je v\u0161ak farsk\u00fdm a\u017e od 12. decembra 1778, kedy sa vtedaj\u0161\u00ed far\u00e1r \u0160tefan Terlanday pres\u0165ahoval aj do pripravenej fary dokon\u010denej v roku 1776. 23. augusta 1789 bol konsekrovan\u00fd nitrianskym biskupom Franti\u0161kom Xaverom Fuchsom.
\nPosledn\u00e9 gener\u00e1lne opravy: 1983 \u2013 nov\u00e1 elektrifik\u00e1cia kostola (elektrick\u00e9 kachle), potom rozsiahla rekon\u0161trukcia cel\u00e9ho kostola. 2003 \u2013 zhotovenie schodiska do farsk\u00e9ho kostola, r. 2004 oprava a v\u00fdma\u013eba fas\u00e1dy farsk\u00e9ho kostola. Kostol je nateraz v dobrom stave po v\u0161etk\u00fdch str\u00e1nkach.
\nKostol nie je kult\u00farnou pamiatkou, no s\u00fa v \u0148om vz\u00e1cne, kult\u00farne hnute\u013en\u00e9 pamiatky..<\/p>\n

Fili\u00e1lny kostol v Novej Bo\u0161\u00e1ci.<\/strong><\/p>\n

Z\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 posv\u00e4til 18.12.1969 nitriansky kapituln\u00fd vik\u00e1r ThDr. J\u00e1n P\u00e1sztor. Kostol bol dobudovan\u00fd a konsekrovan\u00fd spom\u00ednan\u00fdm kapituln\u00fdm vik\u00e1rom 14.septembra 1971. Je zasv\u00e4ten\u00fd vierozvestom sv. Cyrilovi a Metodovi. S\u00fa v \u0148om cenn\u00e9 diela od n\u00e1r. umelca Vincenta Hlo\u017en\u00edka. Je teraz v dobrom stave.<\/p>\n

Fili\u00e1lny kostol v Tren\u010dianskych Bohuslaviciach <\/strong><\/p>\n

Zasv\u00e4ten\u00fd Nepo\u0161kvrnen\u00e9mu Po\u010datiu Panny M\u00e1rie, bol budovan\u00fd od r. 1762-1763. Z\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 po\u017eehnal biskup Adam Erd\u00f6dy. Je to jednolo\u010fov\u00fd kostol v neskoro-rokokovo-klasicistickom preveden\u00ed. Je to kult\u00farna pamiatka. Zariadenie kostola je p\u00f4vodn\u00e9. V kostole sa nach\u00e1dza vz\u00e1cny, p\u00f4vodn\u00fd organ zhotoven\u00fd v roku 1763 sl\u00e1vnym viedensk\u00fdm organ\u00e1rom Johannom Henckem. V roku 1973 bol opraven\u00fd organ\u00e1rom, p. Pavlom Baxom.<\/p>\n

Kostol s\u00farne potrebuje opravu strechy, nako\u013eko hlin\u00edkov\u00e1 krytina je svojim prichyten\u00edm nevhodn\u00e1 (v pr\u00edpade silnej\u0161ieho vetra odlietaj\u00fa jednotliv\u00e9 kusy).<\/p>\n

Fili\u00e1lna kaplnka Najsv\u00e4tej\u0161ieho Srdca Je\u017ei\u0161ovho vo \u0160tvrtku, po\u017eehnan\u00e1 v roku 1993.<\/p>\n

Kaplnka sv. Anny v Bo\u0161\u00e1ci bola postaven\u00e1 v r. 1850, teraz je v dobrom stave.<\/p>\n

Kaplnka Sedembolestnej Panny M\u00e1rie postaven\u00e1 v roku 1940, je tie\u017e v dobrom stave.<\/p>\n

Budova fary <\/strong><\/p>\n

P\u00f4vodn\u00e1, dokon\u010den\u00e1 v roku 1776, pr\u00edzemn\u00fd objekt z kame\u0148a a p\u00e1lenej tehly (kombin\u00e1cia), p\u00f4dorys v tvare p\u00edsmena L, v roku 1800 pridan\u00e1 vn\u00fatorn\u00e1 \u010das\u0165 budovy, v ktorej sa nach\u00e1dza WC, k\u00fape\u013e\u0148a, sp\u00e1l\u0148a pre far\u00e1ra, pivnica, kotol\u0148a. Uprostred fary je chodba, po stran\u00e1ch miestnosti, mo\u017enos\u0165 b\u00fdvania pre far\u00e1ra ako aj kapl\u00e1na, kuchy\u0148a, kancel\u00e1ria vybaven\u00e1 na po\u017eadovanej \u00farovni. Byt pre far\u00e1ra je skoro pr\u00e1zdny \u2013 ch\u00fdbaj\u00face vn\u00fatorn\u00e9 zriadenie. V roku 2005 bol nanovo zhotoven\u00fd krov, strecha je pokryt\u00e1 plechovou krytinou, imit\u00e1cia \u0161kridle. V roku 2008 boli vymenen\u00e9 star\u00e9 okn\u00e1 za nov\u00e9. Fara by potrebovala urobi\u0165 izol\u00e1ciu z\u00e1kladov od povrchovej a da\u017e\u010fovej vody, aspo\u0148 zo severnej, svahovej strany, opravi\u0165 vonkaj\u0161iu fas\u00e1du, vyma\u013eova\u0165. Je nateraz ob\u00fdvate\u013en\u00e1.<\/p>\n

Spr\u00e1vcovia farnosti – far\u00e1ri:<\/strong><\/p>\n

1332 \u2013 1337 MAREK (pod\u013ea z\u00e1pisov pri vyberan\u00ed p\u00e1pe\u017esk\u00fdch desiatkov, mohol teda p\u00f4sobi\u0165 aj sk\u00f4r)
\n1481 \u2013 1483 PETERUS
\nOkolo roku 1688 J\u00e1n HAMAJ (Hanaj?)
\n1690 \u2013 apr. 1692 Franti\u0161ek KRUPANSK\u00dd
\n1692 \u2013 1694 Pavol TRAKOVICK\u00dd
\n1694 \u2013 1699 Andrej VI\u0160\u0147OVI\u010c
\n1699 \u2013 1701 Andrej RAPHAELIS
\n1701 \u2013 1706 Andrej JASZLOCZY
\n1709 \u2013 1719 Andrej \u0160KOVRANOVI\u010c
\n1719 \u2013 1721 Michal \u010cERVIENKA
\n1721 \u2013 1731 J\u00e1n KO\u0160TEK
\n1731 \u2013 1739 J\u00e1n FILO (aj Philo)
\n1739 \u2013 1740 J\u00e1n ROZBORIL (administr\u00e1tor)
\n1740 \u2013 1758 J\u00e1n HALA\u010c
\n1758 \u2013 1770 Imrich ZAMBAL
\n1770 \u2013 1798 \u0160tefan TERLANDY
\n1798 \u2013 1821 Ladislav ALAGOVI\u010c
\n1821 \u2013 1822 Jozef VAN\u010cO (administr\u00e1tor)
\n1822 \u2013 1843 \u0160tefan \u010cIVIKOVSK\u00dd
\n1844 \u2013 1859 J\u00e1n MICH\u00c1LEK
\n1859 \u2013 1861 Jozef POKORN\u00dd (administr\u00e1tor)
\n1862 \u2013 1888 Pavol RAB\u00c9K
\n1888 \u2013 1900 J\u00e1n CIHO (aj administr\u00e1tor Pavol HR\u010cKA)
\n1900 \u2013 1908 J\u00falius LUDVIGH
\n1908 \u2013 1956 August\u00edn FEITSCHER
\n1956 \u2013 1971 Msgr. Andrej PATKA
\n1971 \u2013 1983 Anton MARTINIK
\n1983 \u2013 1991 \u013dubom\u00edr STAN\u010cEK
\n1991 \u2013 1992 Peter STRANIANEK
\n1992 \u2013 1994 Dominik GUR\u00cdN
\n1994 \u2013 1998 Anton KO\u017d\u00c1K
\n1998 \u2013 2003 Andrej GUNI\u0160
\n2003 \u2013 2008 J\u00e1n \u0160IMKO
\n2008 \u2013 2015 Peter KULJA\u010cEK<\/p>\n

2015 –\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0Richard JANKOVI\u010c<\/p>\n

Zoznam kapl\u00e1nov (pomocn\u00edkov far\u00e1ra) za ostatn\u00e9 obdobie:<\/strong>
\n1992 – 1998 P. Alojz Anton \u010capkovi\u010d OFM (pokra\u010doval na d\u00f4chodku)<\/p>\n

2001 – 2002 Patrik Soj\u010d\u00e1k
\n2002 – 2003 Peter Ka\u0161tan
\n2003 – 2004 Mari\u00e1n Z\u00e1humensk\u00fd
\n2004 – 2006 Peter Maruna
\n2006 – 2007 Martin Fukas
\n2007 – 2008 Milan Koz\u00e1k
\n2008 – 2009 R\u00f3bert Vacula
\n2009 – 2011 Jozef Schwarz
\n2011 – 2014 Peter \u0160vec<\/p>\n

2014 – 2019 Martin Klement<\/p>\n

2020 – 2020 Peter Juh\u00e1s (po\u010das leta)<\/p>\n

2020 –\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0Michal Ledeck\u00fd<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Najstar\u0161ou stavebnou pamiatkou v Bo\u0161\u00e1ckej doline je kostol v Haluziciach, na okraji \u0161tyridsa\u0165 metrov hlbokej er\u00f3znej str\u017ee. Architektonick\u00e9 prvky prezr\u00e1dzaj\u00fa rom\u00e1nsky sloh, z 13.storo\u010dia. V XVI. storo\u010d\u00ed bol kostol zv\u00e4\u010d\u0161en\u00fd pred\u013a\u017een\u00edm lode kostola. Vtedy bola pristavan\u00e1 aj sakristia a spevnen\u00fd m\u00far […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":4,"comment_status":"open","ping_status":"closed","template":"","meta":{"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"class_list":["post-2","page","type-page","status-publish","hentry","count-0","even alt","thumb-left","author-admin","last"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2"}],"version-history":[{"count":17,"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4410,"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2\/revisions\/4410"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/bosaca.fara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}